..at last! ;)

dnes vsetko za mna rozpovie odbornicka. 

ides, etta!

***

.nech sa dobre pocuva.

decembrovo - predvianocno - svetielkovo

tak sa mi zda, ze obchodnici  uznavaju, ked maju obchody tematicky nahodene (podla mna im ulahcuje zivot a porobia vsetku vyzdobu na zaklade zauzivanych stereotypov). a teda, co som tu, furt volaco - celu jesen vsade na cloveka vyskakuju gycove masky a vsetko je oranzovo-fialovo  zladene. potom je tu vdakyvzdanie - na kazdom kroku tekvice, moriaky (najprv maju kanadania, potom amici, tak som to tusim prehodila) no a ne aby bol na chvilu pokoj; ledva cakaju, kedy mozu vyzdobit a vysvetielkovat vsetko mozne a to este ani november poriadne nezacal. od decembra sa to riadne zintenzivnuje; vsade hraju vianocnu hudbu, na kazdom rohu hrkocu s rolnickami a pytaju od vas peniaze.  si predstavte, ze idete do posilky na svoju hodinu a namiesto klasickych odrhovaciek (proti ktorym uz mam imunitu) vam tam zrazu vyhravaju vianocne hity ale pozor - oni tam este namixuju tie beaty, nech to hra do tempa (!!)  uz som zachytila aj anti kampan, v nedalekej vinoteke, kde maju pred dverami tabulu, ze u nich nehraju vianocnu hudbu. hehe.

co sa tyka pocasia, nemozem si stazovat; nahodim slnecne okuliare, gumaky a idem na spacir. sneh je iba tu na horach, kam clovek sutrom dohodi. tu u nas len prsi, tak snehule mi netreba, zato panboh zaplat za dobre gumaky. ale dazd mi nevadi, aspon vsetko pekne voni a predsa, je to tu postavene na dazdovom pralese. 

ked u nas prsi, o niekolko metrov vyssie to sype. dobre  vymyslene ;)

u nas som zacala registrovat prichod vianoc po mikulasovi, ked som si vzdy v  cizme nasla par mandariniek. toho roku asi mikulas nemal na letenku. darmo som si vycistila cizmy. no dobre, tak mi oprsali. ale sak aj od dazda sa lesknu, hen. 

tento rok mi mikulas nepriniesol horalku a arasidy. vraj  si mam na seba nieco kupit; tak mam novu indiansku retiazku :)

vsetko je teda vianocne, leskle, ligotave a trblietave. nahodila som sem niekolko obrazkov.

tieto dalsie su z capilano visiaceho mosta, len som nemala vela casu, tak druhykrat porobim schopnejsie fotky.

este sem hodim prispevok o tom, ake som mala vianoce. hadam sa mi to zadari hned po sviatkoch, ked nie, najdete si clanok po navrate z mexika. budem na vas mysliet chlipajuc margaritu a macajuc paty v karibskom mori. a samozrejme, budem vlacit fotak, az sa podla neho opalim. 

musim ist skontrolovat mayansky kalendar, co to tam ako naratali ten koniec sveta. esteze ma mate! :)

prajem nadherne sviatky plne radosti, lasky, dobrej nalady; stravene s vasimi milovanymi a hlavne - bez zbytocnych stresov!

ozyvam sa coskoro, zatial majte nohy v teplucku a vychutnavajte si krasne zimne vecery s varenym vinciskom.

planeta arizona

aby ste sa neosmekli, ze sa z nasledujuceho prispevku naucite nieco nove o arizone. nenaucite. lebo som ako turista nedavala pozor na vyklad, nakolko som si celu cestu nadavala, ze som si so sebou nezobrala labello a islo ma porazit. 

upozornenie c. 2 - fotky nie su upravovane, sorry.

takze! v arizone som pobudla druhy novembrovy tyzden. vedela som, ze mam ocakavat horuce dni a chladne noci, ale taky suchy vzduch som necakala. este len sa otvorili dvere na lietadle, vyschla mi  koza a ta ma svrbela az pokym som nevystupila v starom dobrom vancouvri.  sakra, este som ani nezacala pisat a uz som pri navrate. co ste ma to v tej skole naucili! (resp. pamatas, zilla, jak som furt mrncala, ked som musela pisat slohy a ty si ma nemohla pocuvat, tak si mi povedala, co tam mam dat a ja som sa ta potom zakazdym opytala ' co bolo na zaciatku?'  ) ha! tu mam, co sa clovek za mladi nenauci, na stare kolena tak dopadne. a zas som neni v tej arizone. doslaka.

alebo viete co? pozrite si fotky.  a hadam ma k nim volaco napadne.

pohlad na motor lietadla. aha, to mala byt fotka krajiny. co uz, ked mam v jednom kuse debilne sedadlo. bud kridlo alebo vrtule. nah.

byvali sme v Scottsdale, co je hned vedla hlavneho mesta Phoenix, kusok od hranic s novym mexikom. z historie - pred vela vela milionmi rokov to bolo vsetko pod vodou, ale sak to asi vsetko :) 

O tento oranzovy kus zeme bojovali amici, mexicania a povodni indiani; nakoniec amici vyplatili mexicanov a prekreslili si mapy podla seba. a bolo.

na den som navstivila mesto Sedona, co je cca 2 hodiny autom  severne od phoenixu. sedona je krasne mesto, velmi spiritualne zalozene, zijuce z turizmu. vsetko je tu orandzove. ale sak to sa opakujem.

tu vraj citit silne geomagneticke posobenie. co ja viem. marketing. :)

dokonca tu robia okruhy a ukazuju turistom, kde ktora celebrita byva. co mi doslo trochu divne, ale sak, sme v amerike. a aj tak som 90%  'celebrit' nepoznala, tak som ostatnych spolocestujucich presviedcala, nech si nemyslia, aki su ti ludia preukrutne slavni, lebo to nedotiahli do europy. tak som teda vytiahla fotak aj ja.

toto je domcek Pistu Spielberga

toto je dom annyma za 20 milionov dolarov. ma svoju hvezdaren. hadam viac ani netreba dodat. (fotene za jazdy)

uz aj tu som slavna. darmo.

 Presunme sa do Phoenixu, kde clovek pesiaka nestretne. ledaze by ste narazili na mna., inac, neexistuje. co sa ani nedivim, vsetko je od seba na porazenie daleko

no a tu je kusok zo stareho mesta Scottsdale, kde som, zarazjuco, stretla ludi. klasicki americania - obezni, mimoriadne priatelski a ako to nazvat.. jednoduchi. velmi.

 aha! no a toto je moja kanadska rodina, ktori ma prichylili v ich letnom sidle v scottsdale.

x   thank you  x

len dobieham zameskane.

prst je uz jaks-taks k svetu , prisla som skoro z roboty a nemam vyhovorku na nepisanie blogu. tak hadam nieco zo seba vydam. ko tak pozeram do kalendara, uz som tu vyse 3 mesiacov. co znaci, ze:
-  uz tu oficialne nemozem soferovat, teda, dokym si nespravim kanadsky vodicak. (challenge accepted).
- 3 mesiace som si nestrihala vlasy (tak si ich teda rastiem)
- uz sa mi sniva po anglicky (co narobim)

nepisem sem novinky nie preto, ze by som ziadne nemala; prave naopak, casu je volako malo. ale nestazujem sa, len konstatujem. za 3 tyzdne vianoce, doma nam uz vonia vianocny stromcek, za chvilu idem do mexika a ja som este nic nenapisala o arizone. mas spozdeni, baci. vancouver ma na mna ale dobry vplyv v tom, ze nestresujem, lebo to aj tak nema vyznam. uz mi nevadi ani neustaly dazd, lebo pekne vonia, zbrilam si v gumakoch a je mi dobre. ved tu cloveku, ani zle nemoze byt.

ked mi vyjde cas, venujem ho na dobru vec ; pomaham pri organizacii roznych eventov. ako uz spominany seed event, naposledy som pomahala na World Kindness Concerte.  pri taktychto akciach clovek postreta vela inspirativnych ludi. kliknite sem pre viac info o tomto projekte.  podporili sme dobru vec, Kindness Foundation, kde sa snazia spravit svet lepsim, stastnejsim miestom.  kazdy z nas sa moze zapojit uz len tym, ze bude laskavy k ludom doma, v praci, na ulici... vsetci vieme, ze sa to ma robit,  len malokedy nas to napadne. tak si kazde rano povedzme, ze dnes spravime aspon jednemu cloveku krajsi den, a postupne sa to stane uplne prirodzene.

volunteers 2 WKC 2012

co inac nove? ucim sa hadat pokoj a ticho, cvicim jogu a snazim sa meditovat. poviem vam, vzdy si skontrolujte, ci ste nestupili do hovna pred tym, ako idete meditovat. inak z toho nic nebudete mat. (true story.)  cez vikend idem na paradny workshop, na ktory sa tesim jak besna. sak vam potom poviem.

ak mate tipy a triky pre mna (rozumej neznajkompjutra) ako sa da urychlit proces nahravania fotiek na blog, budem vam prevelice vdacna! usanuje mi to podstatnu cast zivota. (zmensovat ani editovat mi to tu nejde)

jesenna.

uz ste videli leukoplast za 894 babek? voilà!

aby som vas uviedla do obrazu pekne postupne; zacneme palacinkami.  resp., palacinkovym cestom, ponornym mixerom, jeho umyvanim, nevytiahnutim z elektriky a skoro odseknutym prstom. ukazovakom. na pravej ruke. uz vam dava tato mozaika zmysel, ey?

tak som skoncila u doktora, keby to je na mne, slahnem na ranu leukoplast a dufam, ze mi vsetky casti prstu podrzi pekne po hromade. tento moj "eastern europian attitude" bol zavrhnuty kanadskym pristupom, ze na to treba pohlad doktora. nuz teda, nedbam. doktor z kliniky ma poslal do nemocnice a vyplasil ma, ze to je hlboke, mam rozrezane nechtove lozko  treba to zasit. mann!  tak ma v nemocnici vykasirovali vyssie uvedenou sumou, prijali na prvu pomoc a 2 hodiny som cakala na doktora. zatial som pocuvala hlasenia, ake som poznala len z americkych nemocninych serialov, ktore som pozerala ako decko v devatdesiatych rokoch. obcas sa okolo mojej postele mihla sestricka, ktora mala oblecene tricko so smrtkou (nikdy som nebola ed hardyovskym fanusikom), teplaky a obute botasky. sranda! toto som v telke nevidela. som myslela, ze sa tu len po ulici beha v teplakoch, elastakoch (ak je to spravne prelozeny ekvivalent 'yoga pants') a pod. 

jaj, este som vyfasla takyto trendy naramok, aky sa podla mna dava mrtvolam. (ten som si odlozila, do buducna  :) )

chvalabohu, ze ma neprisiel zoperovat kanadsky doktor, ktory ma prijal. konecne som sa dockala a prisiel ku mne doktor  s menovkou Horak. hned som vedela, ze to je dobra sprava; doktorko ma isto predkov z vychodnej europy. pozrel sa mi na to, pozmadzgynal, skoro som odpadla od bolesti a povedala som mu, nech ma neoprobuje operovat, alebo trhat mi rozsekany necht. povedal, ze neni nutno. parada, aspon som mala partaka s eastern europian zmysalnim. slahol mi na to leukoplast a poslal domov. som mu podakovala za dobre drahy leukoplast, vypytala si rukavice, reku nech si mam jak umyvat vlasy. tak este vyzvedal, kedy som mala poslednu tetanovku. spomenula som si, ze akurat bude 10 rokov od poslednej, tak som dostala injekciu. mala som recht, doktor horak ma rodicov z ciech. na jak dobre.

co ma caka a neminie od tohto incidentu: handrkovane sa so zdravotnou poisovnou, hadam sa zosynchronizujem v robote a nevypadne mi necht, ked budem servirovat volakomu veceru, umyvanie si zubov s lavou rukou (co je super, aspon si aktivizujem pasivnu hemisferu a mozno sa naucim delit, ano babka, delit! :) ) a vsetko mi trva 5x dlhsie, musim sa naucit trhat si obocie lavou rukou  a sprchovat sa s igelitkou na ruke, lebo tie rukavice, so som si priniesla z nemocnice su pre opuchuty a pozliepany ukazovak male.

poberiem sa teda; pisanie 9 prstami nie je mad lizat, ved ja sa vam zas coskoro ozvem. 

z tohto prispevku dokonca vyplyva ponaucenie (ako z ezopovych bajok). viete ake, ze? 

pre istotu -  vzdy pred tym, ako pojdete umyvat ponorny mixer skontrolujte, ci je vytiahnuty z elektriky.

to je moje posolstvo na dnes.  

hlupy* sa uci na vlastych chybach, mudry** na chybach hlupaka.

* hlupy = bacigalka

** mudry = moj drahy citatel.

hasta la vista!

vecera po 6? :-O

vsetci dobre vieme, ze po 6 vecer sa jest nema. ale vieme preco je to tak?


pecen je velmi dolezity organ. podmienuje kvalitu spanku, uroven energie a  vseobecny pocit zdravia. dve hlavne ulohy, ktore pecen vykonava su : rozkladat bielkoviny a ukladat cukor ako glykogen. pecen nasleduje cykus slnka a teda max aktivita je na poludni. po 3 popoludni uz nechce spracovavat velke jedla, najma teda tie, ktore obsahuju vela tuku a bielkovin.  okolo 6 vecer chce ist spat a zacina ukladat cukry ako glykogen, kt bude treba nasledujuci den.

takze oboje - neskore jedenie a neskory spanok narusaju fungovanie pecene. tym, ze jeme velke vecere, namahame pecen, ktora potrebuje oddych. ak sme vecer dlho hore a sme aktivni , sposobujeme peceni obratenu cinnost; pretvarat glykogen naspat na glukozu. sice dostaneme  naval energie, ale v skutocnosti cerpame energiu, ktora bola ulozena pre dalsi den. a ked ideme do postele, nas spanok nebude hlboky, pretoze pecen by bola prilis aktivna. preto ta ranna unava! no a pretoze zaciname den unaveni s pecenou vyprazdnenou od glykogenu, nadoblickove zlazy uvolnuju stresove hormony, aby sme vydzali fungovat. tie poskytuju viac cukru v krvi, zvysuju tep a krvny tlak, zuzuju cievy co v konecnom dosledku sposobuje studene koncatiny. tiez  potlacaju fungovanie imunitneho systemu.

kombinacia stresovych hormonov a malo glykogenu v peceni sposobuje nasu potrebu pre cukor. nasledne, ked zjeme nieco sladke, hlavne na prazdny zaludok, cukor stimuluje pankreas, aby produkoval prilis vela inzulinu. nadbytok tohto hormonu sposobuje, ze nase cievy absorbuju prilis vela cukru uz krvi. dostavame sa do stavu, ked mame nizku hladinu cukru aebo hypoglykemiu. citime sa unaveni, omameni, podrazdeni. v tomto stave potrebujeme cukor znova a tak sa cyklus opakuje.

kto chce teda zit zdravsie, nech pocuva svoje telo. alebo cita moje prispevky :)

no nemaju tie nase mamy a  babky stale pravdu?



(vysvetlenie som nasla  a parafrazovala zo zurnalu Renewal fall/winter 2011, volume 20, number 2 , page 14.)

Ako vznikla kanadska vlajka

Velice jednoducho.

just a quick scribble

ani neviem jak je to mozne, ale dni mi tu tak rychlo ubiehaju ako nikdy predtym. ked to pojde dalej takymto tempom, za chvilu budem stopkat ponozky pri krbe a budem rozpravat vnucencom, aku mali super babku. stale sa tu nieco deje; teraz sme tu mali v hlavnej kniznici Media Democracy Days, kde boli workshopy a paradne prednasky. povodne som mala namierene na Diwali festival, ale prsalo jak besne a pocuvajuc moju babku, aby som mala nohy v teple, som to namierila do kniznice. a nebanujem. 

kazdy den sa ucim nieco nove (napriklad dnes som sa naucila cestovat nacierno a som na seba velice hrda!)

Tzeporah Berman.

tento vikend tu bezi amnesty international film festival, tak som bola na Big Boys Gone Bananas, pozeram, ze je aj na  csfd , tak ak budete mat dilemu, aky film pozerat, tento vam mozem len odporucat.

za chvilu idem do arizony, tam budem 7 dni, beriem fotak a zapisnicek a slubujem, ze sa s vami podelim o zazitky a obrazky. potom ked sa vratim, 16th nov sa spoupodielam na organizacii world kindness koncertu , tak aj odtial bude nejaky ten report a hadam aj video.

inak mam rozcitanych asi 7 knih naraz a stale zvlakam nove knihy, vela sa ucim a studujem a velmi ma to bavi.  som stastna a spokojna a  chcela by som, aby som tu mala vsetkych mojich milovanych; aby ste aj vy boli stastni.
nuz,  idem sa zasit do perin a citat. nohy v teple. zaklad.
opatrujte sa!

myslienka na dnes, by Deepak Chopra

tento clanok som nahodou nasla a zaujal ma, tak som sa chcela s vami on podelit.  nabehla som teda do kniznice a pozicala som si od autora dalsie knihy. dajte vediet, ci je to citatelne. rada by som publikovala v anglictine, ale ti, ktori maju ine kvality ako jazykovu zdatnost, by ma asi preklinali. (takto na mna nadavaju len ti, ktori nevedia po slovensky. a tych je zatial menej, hehe!)

***

ak pozorujeme prirodu ako funguje, vidime, ze nevynaklada vela usilia. trava sa  nesnazi rast, rastie. ryby sa nepokusaju plavat, proste plavaju. kvety sa nesnazia kvitnut, jednoducho kvitnu. je to ich skutocna podstata.  tak, ako je ludskou podstatou pretvorit svoje sny do dusevnej formy lahko a bez namahy.

v starej indickej filozofii, princip znamy ako princip hospodarenia s usilim alebo "rob menej a dosiahni viac". koniec koncov,  jedneho dna prideme do stavu, ked nerobime nic a dosiahneme vsetko. to znamena, ze vsetko chce len maly napad, myslienku a  prejav pride be namahy. to, comu sa zvycajne povie 'zazrak'  je v podstate vyjadrenim "zakonu mensieho usilia".

menej usilia sa vynaklada vtedy, ak su nase ciny motivovane laskou, pretoze priroda je zalozena a funguje na zaklade energie lasky. ak hladate moc a kontrolu nad ostatnymi, mrhate energiou. ak hladate peniaze alebo moc kvoli vlastnemu egu, minate energiou nahananim iluzie stastia; namiesto vychutnavania si stastia v pritomnosti. 
ale ak su vase ciny motivovane laskou, tam sa energiou nemrha. ak su vase ciny motivovane laskou, vasa energia sa nasobi a hromadi - a z dostatku energie, kt. zhromazdite - mozete vytvorit cokolvek len chcete, dokonca neobmedzene bohatstvo.

zakon mensieho usilia, alebo "Law of Less Effort" ma tri komponenty; teda tri veci, na ktore treba dbat:

1) akceptacia, prijatie
- znamena, ze si spravite zavazok: "Dnes budem akceptovat ludi, situacie, okolnosti a udalosti tak, ako sa stanu." to znamena, ze si uvedomim, ze dany moment je taky, aky ma byt, pretoze cely vesmir je presne taky, ako ma byt. tento moment  je vrcholom vsetkych momentov, ktore si doteraz prezil. 
ak bojujes proti tomuto momentu, bojujes proti celemu vesmiru. namiesto toho, mozes sa rozhodnut, ze dnes nebudes bojovat. znamena to, ze prijmes dany momen ako uplny a kompletny. budes akceptovat veci presne tak ako su a nie tak, ako by si si zelal, aby boli. toto je dolezite uvedomit si. mozes si zelat, aby boli veci v buducnosti ine, ale  v danom momente je dolezite prijat veci tak, ake su.
ak s citis frustrovane alebo rozrusene kvoli urcitej situacii alebo osobe, pamataj si, ze nereagujes na osobu alebo situaciu, ale na to, ako  a co citis k danej osobe alebo situacii. tieto pocity su tvoje a oni nie su vina nikoho ineho. ak toto pochopis a uvedomis si, si pripraveny prevziat zodpovednost za svoje pocity a zmenit to. si pripraveny prevziat zidpovednost za situacie a vsetky prihody, ktore sa ti javia ako problemy.

2) zodpovednost
- co znamena zodpovednost? zodpovednost je, ak neobvinujeme nikoho ineho za nasu situaciu, vratane seba. ak akceptujeme danu okolnost, jav, problem -  zodpovednost potom znamena mat kreativnu odpoved na situaciu, v ktorej sa nachadzame. vsetky problemy obsahuju semienka moznosti a tato uvedomenie si pomaha pretvorit problem do lepsej situacie.
ak si toto raz uvedomime, kazda negativna situacia sa premeni na moznost, kedy mozne prejavit nasu tvorivost a mozme vytvorit nieco nove a krasne; tyran sa zmeni na nasho ucitela. realita je interpretacia. a ak si zvolite realitu takymto sposobom, budete mat okolo seba vela ucitelov a vela moznosti na rozvijanie.
za kazdym javom, za kazdou skutocnostou je ukryty vyznam a tento skryty vyznam plni dolezitu ulohu pri nasom vlastnom rozvoji.

3) bezbrannost
- ak prijmete pritomnost taku aka je, zacnete prezivat radost ducha vo vsetkom zivom navokol; a zahodite tazobu a prekazky hnevu a skodlivosti. iba vtedy sa stanete radostnym, bezstarostnym a slobodnym.


Parafrazovane od DEEPAK CHOPRA, The Law of Lease Effort, in Common Ground,  September 2012, p. 27 - 29.

the SEED event

poviem vam, top den - 12-oct-2012.
este doteraz som nevstrebala vsetko, co som zazila, pocula, videla a vyskusala. tolko  inspirativnych ludi na jednom mieste sa nevidi casto.
ako by povedal klasik; kam jeden nemoze, nech tam posle bacigalku. nuz, podme na to:

tento event bol urcenych pre tych, ktori sa zaujimaju o ludsku mysel, telo & dusu, o rozjimani a o zmysle zivota a vyzname existencie cloveka. to boli hlavne temy na velkom podiu, okrem toho tam bolo velke mnozstvo stankov, kde ste sa mohli dozvediet viac o zdravej vyzive, spiritualite,  meditacii, wellness a veciach s tym suvisiacimi.

v skratke vam predstavim prednasajucich. je velmi tazko zhrnut do par riadkov ich vyse hodinove vystupenia, tak sa aspon pokusim priblizit vam ich podstatu a ti, ktori vas zaujmu (az vobec) tak si o nich precitajte nieco on-line (je ich plny internet), dokonca aj v slovenskych knihkupectvach sa da k niektorym z nich dostat.


Adam Dreamhelaer
alebo aj Adam McLeod, a.k.a World's Most In-Demand Healer

- uz od mlada videl aury a pracoval s energiami; ked mal 14 vyliecil svoju mamu, ktora dlhe roky trpela multiple sklerozou. ak vam nieco hovori meno Ronnie Hawkins (kanadsky spevak), ten mal 6 mesiacov do konca zivota kvoli rakovine pankreasu. adamovi sa o nom snivalo, zavolal mu a po niekolkych lieceniach ronniemu doktori nic nenasli. po tomto uspechu sa stal adam  medialne znamym.
vystudoval molekularnu biologiu a  biochemiu a napisal knihy, prelozene do 21 jazykov v 35 krajinach. neustalym studiom a vyskumami chce priblizit alternativnu medicinu do vedeckej sustavy.

na seed evente bol mojim #1, ma velmi prijemne vystupovanie a pokojny hlas. hovoril o tom, ako sam clovek ovplyvnuje fungovanie svojho imunitneho systemu prostrednictvom zamernych myslienok (intentions). moderna medicina rozumie zlozitym detailom ludskeho organizmu, ale nedokaze priznat system energii, ktory vsetko riadi. ('myslienky' cloveka su casto prehliadane v liecebnom procese). moderna medicina ignoruje tieto starodavne mudrosti a tym padom sa pozera na telo ako na oddelene casti.
nase telo tvoria triliony buniek a nespocetne mnozstvo chemickych reakcii, ktore sa odohravaju kazdy sekundu. vsetky tieto reakcie su ovplyvnene nasimi myslienkami. kazdy z nas je zodpovedny za  wellbeing kazdej bunky v tele, preto by sme mali krmit svoje bunky najlepsimi moznymi ingredienciami pre optimalne fyzicke, psychicke a duchovne zdravie. povzbudzujte sa pozitivnymi myslienkami.

adam nam ukazal, ako treba zameriavat myslienky pri liecebnom procese a robili sme energeticke cvicenia, vysvetlil nam kroky ako sa spravne  robi vizualizacia ... vsetko to bolo pre mna velmi nove a i ked som celkom skepticka co sa tyka takychto veci, tato skusenost vo mne vzbudila prirodzenu zvedavost. lebo vazne... nieco to ma do seba.



David Wolfe
World Leading Nutrition Expert

Davida som poznala ako jedineho este pred seed eventom; z dokumentarneho filmu Food Matters. na neho som sa teda tesila najviac. z mojich chabych poznamok vyberam nasledovne info, ktore som dokazala zachytit, aby som sa mohla s vami o ne podelit.
ako ma isto mnohi z vas poznate, ja o jedle mozem hovorit a pocuvat hodiny, takze davida som si fakt vychutnala.

ak mozem vsetko zhrnut do 1 vety, tak zakladom je JEST SUROVU ZELENINU. podla moznosti nie taku, ktoru kupite v kauflande a tvari sa ako zelenina. vratte sa par rokov dozadu, ked sme jedli len to, co nam dala nasa zahrada. ak nemate taku moznost, podporujte lokalnych zahradkarov, babky na trhu (babka, skoda, ze tu nie si, taky biznis by si tu zrobila..) alebo si priplatte za kvalitne bio produkty.

co som sa dozvedela; imunitny system je siroky a komplexny; sluzi na detoxikaciu a na ochranu tela pred ochoreniami a cudzimi votrelcami (haha, to je slovo!) vsetci dobre vieme, co oslabuje nas imunitny system a ked ma toho vela na robote, straca schopnost zbavovat sa odpadu efektivne a vyzdauje viac opory. preto treba prijimat urcite superfoods a superherbs. tie by sme mali zaradit do nasej kazdodennej potravy.

prinasam strucny zoznam super-foods a super-byliniek. skuste si zistit ich dostupnost, studujte, googlite

1) reishi hrib
- reishi alebo kralovna liecivych hribov, tiez zvana "elixir nesmrtelnosti"  ochranuje pred utokmi bakterii, virusov, zneciteni, chemikalii, plesni a kazdodennej toxicity. pomaha redukovat stres.

2) chaga hrib
- alebo Kral liecivych hribov, obsahuje najvyssie mnozstvo protinadorovych zloziek ako cokolvek ine.
obsahuje same dobre veci na vsetko (comu som nerozumela, bolo to dost odborne), ale ti, ktori viete ake dolezite su kakaove boby pre detoxikaciu, chaga je porovnatelny antioxidant. okrem toho je teda najdolezitejsia rastlina (nazvime hrib rastilnou), ktora je ucinna v boji proti rakovine

3) ginseng
- svetoznamy pre obnovu energie, koren sa pouziva na zvysenie bdelosti a odoslnosti. pomaha bojovat proti bolesti

4) chlorella
- stara dobra chloerella, ku ktorej som sa dosial neodhodlala vyskusat ju ; teraz uz naozaj musim, uz len pre to, ze je to prirodny, zeleny detoxikant  a ma vysoke mnozstvo proteinov, ktore dokazu eliminovat z nervoveho ystemu a mozgu chemicke toxiny. zide sa.

dalsie - goji berries, aloe vera, noni, spirulina, ashwagandha, shitajit.

Ja sa budem venovat tejto teme dost intenzivne, tak vam budem prinasat info. budte prosim trpezlivi, trva mi to ako lacnemu sranie. viem.



Deepak Chopra
Top 5 Speaker in the World
- ten bol hlavnym headlinerom vecera, a pretoze som ho nepoznala, nemala som velke ocakavania.  skoda slabeho ozvucenia a velmi silneho indickeho akcentu, inak na jednotku.

panko okrem ineho posobil na bostonskej a harvardskej univerzite, napisal viac ako 64 knih, mozno poznate 7 Spirtual Laws of Success..
nakolko moje sucane chabe poznatky o nom nie su hodne  par riadkov, niekolko prispevkov budem venovat prave jemu. ale to si vyzaduje cas, ktoreho, bohuzial, nemam tolko, kolko by som potrebovala. hadam pomaly dalej zajdem.


zvysnym prednasajucim sa budem venovat nabuduce.
(quick foto cez prestavku, inak bolo narvane)

pre zaujemcov IEC

zdravicko! 

viaceri mi pistete a pytate sa, ako sa da dostat do kanady a co vsetko treba urobit.

tak prinasam zakladne info, tipy a triky co treba vybavit, aby ste mohli nazivo vidiet napriklad nieco taketo:

Pender Island

jedna sa o program International Experience Canada (IEC) , co je program pre mladych ludi vo veku 18 - 35 rokov. je postaveny na zaklde bilateralnej zmluvy medzi nasimi krajinami a kazdorocne sa menia kvoty. ( v roku 2011 to bolo cca 150 ludi, 2012 malo moznost 315, kvoty maju tendenciu zvysovat sa kazdym rokom)

kliknite sem pre vsetky podrobne informacie.

je moznost vybrat si z 3 programov, ja som isla cez Working Holiday. 

-  tak teda : 

- majte 18 - 35 rokov

- budte slovenskym obcanom

- 150 eur ucastnicky poplatok, plati sa kanadskej ambasade vo viedni

- uhradit si zdravotne poistenie na cele trvanie pobytu

- treba mat na ucte minimalne 2000 eur, ktore preukazete vypisom z uctu na imigracnom

- zivotopis, vypis z registru trestov a podobne papierovacky

- ak ste zili v inej krajine ako na SVK, budte pripraveni, ze od vas budu pytat vypis z registra trestov od vsadial. co je dost otupne, hlavne ked vas tlacia terminy;  je s tym vela roboty a nic nie je zadarmo. takze si zvazte, co im tam napisete. (tym nechcem navadzat na klamstva, len teda, aby ste boli pripraveni na vsetko)

- letenku vam treba, samozrejme

- zbytocne nevyhadzujte peniaze sprostredkovatelskym agenturam. pytaju nekrestanske peniaze za nic. radsej si odlozte na vylety alebo na najlepsie sushi na svete ;)

- kvoty sa otvaraju vzdy prveho januara a miesta sa zaplnia  okamzite. ( uz chapem preco) 

odporucam vam  pripravit si vsetky dokumenty v predstihu, aby ste to mohli poslat na ambasadu do viedne k prvemu januaru. ziadosti nedockavcov zaslane pred terminom budu  zamiestnute, tak neplytvajte energiou  pockajte si. ak vam bude nieco chybat, ozvu sa vam a dodatocne sa to vsetko doriesi. pride vam Letter of Acceptance (obycajne do 6 tyzdnov) a mozte bookovat letenku.

ak ste presvihli vekovy limit, nebudte smutni, stale sa sem da vybehnut  na dovolenku a  nepotrebujete viza.

pripomienky a otazky hadzte do komentov, mozno pomozu ostatmym :)

zatim!

Thanksgiving

Po 2 dnoch travenia vydatnej vecere  prinasam report z mojho prveho naozajstneho vdakyvzdania. (mami, od teraz nejem po 6-tej).  v kanade vzdavaju vdaku (rozumej - strasne vela jedia) v druhy oktobrovy pondelok. co sa tyka historie tohto sviatku,  ani mi poriadne nevedeli povedat, ako daleko tato tradicia siaha (napriek tomu, ze kanadska historia je v porovnani s tou nasou nic) ale tak, ak vas to nahodou zaujima, kazdy vie pouzivat google, ze ano. je to v podstate podakovanie za urodu. modlitba je velmi pekna, tu doplnim volakedy, ked budem schopna rozmyslania.

vdakyvzdanie treba zazit, a nie o tom pisat. prinasam aspon fotodokumentaciu, co vsetko sa vojde na sviatocny stol.
zaklad - morka.

velmi velka morka.

v morke je 'stuffing', alebo plnka, ktoru kazdy robi podla seba, podobne ako u nas doma v nedelu na obed. ked sa chce s tym cloveku zapodievat. zemiakove pyre (ja osobne nie  som velky fanusik zemiakov /vsak zilla, karbohydraty ;) /  my sme mali zo sladkych zemiakov, ktore su chutnejsie a zdravsie. omacka, home-made brusnicova omacka, zeleninova priloha. co som zabudla.

 aha. uz viem. challah, alebo tekvicova vianocka. pa-rad-ne-vo-la-co. hlavne cerstve upecene, teple, chrumkave..

challah. mnam.

+ dobre vino

dezertove menu:

moj top favorit: gluten-free carrot cake. kokosova mucka namiesto klasickej. all good stuff.

chocolate brownies, blueberry cheese cake a nejaky tart.

chcete recept?

k tomuto nemam (ten bol podla mna kopovany!)

hadam uz aj stacilo.

Co sa bude diat dalej? tekvice a morky v obchodoch nahradzaju oranzovo-fialove dekoracie na halloween. podotykam, ze je to velmi velmi nevkusne. vsetko, co sa tohto sviatku tyka. ved sami uvidite. podelim sa. caves!

North Vancouver

ani by ste neverili, s akou opatrnostou som vlozila sd kartu do kompu. zarazajuco, tentokrat do spravneho otvoru.

tak to treba vyuzit a vyhodim sem par fotiek. nie su upravene, tak nehladajte v nich esteticno, vsetko je cisto dokumentacny material. (nie su upravene z dovodu mojej technickej a casovej neschopnosti.)

klasicka vancouvrovka, vo velkom style odfotena  s odrazom mojej bundy na zacapkanom okne seabusu. pardon.

co som tu, pocasie  mi praje. aj ostatnym spoluobcanom mesta, ktori uz dlhych 175 rokov nezazili taky teply a suchy september. ani ja som necakala, ze v oktobri budem behat vo flip-flopkach. v kanade. no vidis to. vramci obmedzenych casovych moznosti som pobehala nejake-tie turisticky atraktivne miesta. jednym z nich je Capilano Suspention Bridge, ktory je tot kusok od nasho domu. nechcelo sa mi pocuvat vyklad sprievodcov, len co sme si precitali par viet pri vchode, ako je to stare a na co to cele vzniklo. chlapici sa potrebovali dostat k drevu, tak postavili takyto most. no. ale je to tam velice pekne. postavili tam aj Tree Walk, tak sa da chodit pomedzi stromami, a aj okolo skal. idem pohladat fotky.

nie, neostrite zrak, ono je to cele rozmazane. povedzme, ze to bolo zamerne. (pre autentickost hojdajuceho sa mosta)

spominane Tree Walk

Viac fotiek sem davat, sa mi ani velice nechce, lebo to strasne dlho trva. vsetky su zelene. ale je to pekne miesto, ked za mnou niekto pridete, a budete sem chciet ist, nachystajte si 34 dolarov + tax (ha! ratajte) alebo tam pridete so mnou a mate to zadarminko. ludia by vam uz vedeli rozpravat ;)
za dve hodky to mate pobehane velmi miernym az pomalym vychutnavajucim tempom.

V nedelu sme isli do Lynn Valley, co je dalsie pekne miesto. tiez je tam vela stromov, potoky, vodopady, mosty.. je to zadara a stokrat krajsie miesto. menej komercne. a su tam tabule, co robit v pripade stretnutia sa s medvedom. co sa tiez zide.

tu zvykne byt voda, ked zaprsi. ale aj tak, pekne.

viac fotiek pridam tusim do mojho flickr albumu, ked uz budem mat vsetko potrebne pre editovanie. toto ma darmo rozculuje.

jak ministerka

poznate to; po mimoriadne kratkom  a spankom deprivovanom vikende si idete v pondelok rano sadnut do kaviarne, aby ste sa jaks-taks nastartovali do noveho pracovneho tyzdna.  tak si chlipem caj, citajuc knihu, chlapikovi z vedlajsieho stola spadnu na zem slnecne okuliare, zavrem knihu, zohnem sa, podam mu okuliare, podakuje mi, zbada obal mojej knihy  a uz som aj docitala, konverzacia na svete. ja si v duchu nadavam, aku nereprezentativnu knihu som si to vybrala.

on: citas russela petersa? ja som bol pozvany na jeho show teraz v piatok vo victorii, ale nevychadza mi to.
ja: (cakam, ze mi ponukne listky)
on: je aj kniha taka vtipna?
ja: volaco zamrmlem, (lebo mi neponukol listky) zachyti prizvuk a uz sa zacina where-are-you-from-talk.

co mi pri tomto chlapikovi fakt nevadilo, lebo sak, cloveka to nebavi donemoty. a  panko je scestovany, pozna nasu historiu (zarazajuco) a zaujima sa o komacov, ma u mna plus. ja  mam medzicasom napisane tipy na dobre tury v okoli, prejdeme k filmom, hudbe,  ja za chvilu musim ist do roboty. este sa stihnem spytat, co robi  a zrazu sa dozviem, ze sedim na kave s ministrom financii a zaroven zastupcom prime ministra britskej kolumbie. (diky, google) no nech sa paci! tak sa povyzvedal aj on, co robim a co chcem robit a supol mi cislo na seba do kanclu, nech sa ohlasim, ked budem volaco potrebovat.  docela uzitocny kontakt. tak sa zberam, znova si v duchu  nadavam, aka neupravena chodim po vonku a ci sa nehanbim.

Vratkovi

Clovek, ktory nezazil, si ani zdaleka nedokaze predstavit, ako moze byt jednemu smutno za milovanym zvieratkom. Tak som zobrala ineho psa na prechadzku, aby mi bolo za vlcikom menej smutno. Nepomohlo, ale celkom ma pobavil tento oznam:

sevas!

mily dennicek,
ci vlastne, co sa to sem pise? viem, viem, velmi si zanedbavam svoje bloggerovske povinnosti a dam si za to facku.  vlastne som ani nikdy nevedela, ako sa taky blog pise a neviem to ani teraz.  nuz co.

mam dobru spravu; a sice kupila som novu SD kartu, pokial ta, ktora je pochovana v jablku uzrie svetlo apple storu. cize, nejde to podla planu ako som chcela, pisat v casovej postupnosti. napokon, nepisem ani v logickej postupnosti a ako si si uz mohol, mily citatel/mila citatelka, (retro) vsimnut.

zatial vam teda posuniem najhorucejsie novinky z mojich poslednych dni. coby. 'poslednych' sa nemoze pouzit, lebo to by boli dni fakt posledne a to hadam nie su. (i ked, jeden nikdy nevie) takze este raz. najhorucejsie novinky ostatnych dni;

- bola som v radiu, ktore nedavno zmenilo programovu strukturu, na porade a hladaju dobrovolnikov. cize, mojou ulohou je napocuvat si ich shows, vycihat, ktora sa mi pozdava a mozem sa spolupodielat na produkcnom procese.  alebo ak chcem, mozem vytvorit novu relaciu, ale na to si sakra netrufam. potom budem mat nejake-tie treningy a.. juchu! alebo sa mi ta praca pacit nebude, tak si najdem nieco duhe. moznosti tu je vela, staci si len vybrat a vyskusat. a to ja rada.

- mam novu robotu - zajtra zacinam. klasika, bar&restaurant. uvidime, co to da. hlavne to chce pohodlne topanky.

- dalsie skvele veci, ktore sem:

a) podla Obcianskeho zakonnika nepatria na zaklade vlastneho uvazenia fyzickej osoby ci,  a v akom rozsahu maju byt skutocnosti zo sukromneho zivota spristupnene inym alebo zverejnene

b) nenapisem preto, lebo na ne nepamatam, alebo sa este na ne rozpamatam  a napisem o nich neskor.

ale podme k dolezitym veciam. ako napriklad... jedlo!
ak by sa moj zivot datoval biblickym sposobom,  bolo by to pred tym, ako som zacala jest sushi a po. teraz niektori z vas pokrcia nosom a predstavia si, co uz len take moze byt uzasne na prezuvani surovej ryby. debilina! sushi je umenie a vancouver sa moze chvalit najlepsim sushi na svete a ten titul je udeleny pravom. ja som sice stale sushi amater, ale co-to som precitala a ked clovek pozna spravne miesta, nie je o com. mara, teba urve. len dockaj, kade ta povlacim.

zatial nemam fotky z down townu, akurat co sme vcera boli na Granville Island, co je tot, cez most. clovek by si myslel, ze bude cely den zamracene a prsat, tak sa k tomu primeranie oblecie.  a zrazu sa uplne vycasi, slnko pali a ja sa preklinam, ze mam namiesto slnecnych okuliarov na sebe prsiplast. man!
na Graneville je pekny market, pristav s lodkami a park s travnikom, na ktory, ked sa clovek raz rozvali.. a hlavne vyzuje. jaj! cele dopoludnie som zhanala pohodlne botasky, lebo tieto ma tlacili zhora uz dobry tyzden. (mami, mas nove botasky.) tak som si kupila druhe, ktore su uzasne, ale ako kazde nove uzasne topanky, aj tieto ma riadne odrali. tak som dopriala mojim odtlakom zasluzeny relax. je dobre nosit v penazenke leukoplast v minimalnom mnozstve 8 ks. ano.
aha, Granville ostrov. tak sme sa potom presli kusok dalej a prisli sme na to, ze nase pobrezie je predsa len krajsie a ako nam je dobre, ze byvame tam, kde byvame.

moze byt trava este zelensia?

neviem ci nahodou postupom casu neprejdem na english-friendly verziu, stale castejsie hladam slova v anglicko-slovenskom slovniku. hanba mi. davam si druhu facku.

tento fesak si zjavne vychutnaval nasu spolocnost. alebo nase piknikove maskrty.

z kazdeho rohu trohu.

tak vam strasne chcem poukazovat fotky, az ma to demotivuje od pisania bez nich. skusala som aj cez mobil, ale cela tato technologia mi zo zasady robi zivot komplikovanejsim.
lebo viete co? dnes som spravila paradnu veceru, tak na svoje by si prisli labuznici, ktori vedia ocenit dobre jedlo. tak vas budem chvilu nadrapovat ako gumu na trenkach, dokym sem vyhodim recept. ale to si len ja myslim, ze vsetci su posadnuti jedlom ako ja. ale recept dam. coskoro.

co by som vam tak dnes povedala. aha! tak sa idem pochvalit, uz som malickom na nohe kanadanka; hned vam aj dam moje cislo, keby sa vam nahodou za mnou zacnelo 001 - 604 - 4422 - 460.
mam aj ucet a aj social insurance number. poviem vam, este mi bude strasne dlho trvat, kym si zvyknem, aki su tu ludia strasne priatelski! to ani neni mozne! pritom to nie je tak, ze by boli vytrenovani alebo sa pretvaruju. to clovek hned vidi, ze to je uprimne. uz sa fakt musim oducit byt z toho prekvapena, lebo potom hned vsetci vedia, ze som z Eastern Europe. je to super, ale nezvyk. ako aj to zdravenie. idete po ulici, barskto sa na vas usmeje, pozdravi a zacne sa rozpravat ako keby nic.  zlate.

co sa tyka mesta, centrum Vancouvru nie je velke. ja to vzdy pobeham vsetko peso, vsetko je blizko. (tu sa mi strasne pyta fotodokumentacia, ale drzme minutu ticha pre moju SD kartu zaseknutu v CD rome).
mesto samo osebe je velmi mlade (nieco vyse 120 rokov), tak tu preukrutne vela historickych budov nie je. ja sa tak cudujem, preco ludi az tak neskoro napadlo postavit mesto na takej lukrativnej  zemi, ved splna vsetky atributy idealneho mesta, ktore si moze narocnejsi potencialny obyvatel predstavit. paradne hory, pobrezie, lyziarske svahy coby sutrom dohodil, divoka priroda par kilometrov autom,  obrovsky park  v centre mesta, restauracie zo vsetkych krajin sveta a hlavne.. najlepsie sushi (o tom bude este rec). je tu vela komunit, na ake si len clovek spomenie. mesto je multikulturne; je tu velmi vela aziatov, pristahovalcov z europy a australie. dokonca vseci kanadania, ktorych som stretla, maju rodicov alebo prarodicov z europy (hlavne z britanie). toto vsetko nasvedcuje tomu, ze clovek, ktory prisiel z inej krajiny, sa neciti otupno, lebo nikto sa tu na neho nevyvysuje (berte si priklad, hitler-jugend-rakusaci/nemci) . pretoze, kazdy od niekial prisiel. jedini, ktori nas stale maju  v zuboch su indiani, ale ti maju obrovske mnozstvo vyhod, o nich niekedy inokedy).

Vancouvru by som dala nalepku zelene a zdrave mesto; vacsina ludi tu sportuje, vsetci chodia po meste sportovo obleceni, behaju, bicykluju, a aj clovek, ktory pred tym neinklinoval horam a turam, postupne sa stane outdoorovym fanatikom. lebo je tu tak strasne pekne! a ci su tu pekni chlapi, nejdem si krk vykrutit, ako ked som bola v holandsku. bude to ale hlavne tym, ze je tu vela aziatov. ale vzdy sa nieco najde na window shopping ;-)
fajci tu len nieco okolo 10 percent ludi. to je, co?
jaj, no a este je tu dost bezdomovcov. kolkokrat ich ani nevidno, zrazu vas len tak ofukne medzi budovami a uz viete, ze tam niekto lezi. klima je tu pre nich vyhovujuca a asi im to celkom vynasa. o nich spravim fotoreportaz, fakt ma to velmi zaujima. a dost z nich je mentalne postihnutych. som pocula, ze zo zakona boli pred par rokmi zrusene vsetky zariadenia pre postihnutych , vraj aby spolocnost nezabudla, ze ich mame. ale vela je takych, ktori nemaju nu moznost, tak skoncia na ulici.
ale toto je moja challenge, spravim mozaiku pribehov a rada sa s vami podelim. to uz budem mat fotak zaveseny na krku.

tolko na dnes.

fotky? ha-ha!

co ine mi len ostava, ako sa smiat sama na sebe. v tohto prispevku dokonca vyplyva ponaucenie. a sice; nepchajte SD kartu zo svojho milovaneho fotaka do ineho otvoru na pocitaci ako to otvoru na SD kartu urceneho. inak dopadnete ako ja a o vsetky drahocenne fotky pridete v priebehu okamihu. ano, uzasny apple monitoro-poctitac-ci-co-to-je mi vcucol kartu a zjavne mu nijak neprekaza. a pinzeta nepomohla. viac skody ako osohu.  mann! co ine mam na to povedat?

dufam, ze casom sem budem prispievat castejsie, lebo byt tymto blogom, tak sa na svojho autora strasne jedujem, ako ma zanedbava.
tak vam zatial poviem, co sa mi tu paci. odpad. fakt! cele toto ekologicke zmyslanie spolocnosti je krasne a dufam, ze sa coskoro dostane aj k nam. celkovotu pocitujem navrat k povodnemu sposobu zivota, velmi trendy je tu podporovanie lokalnych farmarov, bio a organic vyrobky, spolocnosti sa pretekaju v tom, ktora ich nadoba ma viac percent rozlozitelnosti a pod. sudaky sa musia zamykat. preco? lebo medved! vazne. teraz je sezona, kedy nie su lesne plody  a lososy este nie su, tak hladnym medvedom neostava nic ine, len si rubat cestu k ludom a hrabat sa v smetiakoch.
cize, celkom vhod mi padla rada, ked som sa chystala na moju vecernu prechdzke; ak nieco zasuchoce v krikoch, nemusi ito byt krasny vtacik alebo milunka vevericka.  diky!

%

babka moja,
dobre si mi ty hovorila; kam sa ja hrabem do sveta, ked neviem pocitat percenta.
len co je pravda, ceny kanadania uvadzaju bez 12% DPH.

ale viete co je paradna vec? ze soferujem po velkom vancouvri s velkym autom! hadam dlho a bez nehody.

a uz nezamienam tak casto Y s Z. vsetko chce len prax.

bodka na dnes.
servus!

zatial bez obrazkov.

ano, pisem s tyzdnovym oneskorenim, dobre zacinas baci, velice dobre.
ale fakt, az teraz som sa dostala k pocitacu.
velmi sa ospraveldnujem, ze neodpisujem dlhocizne e-maily vsetkym mojim blizkym. je to velmi pracne a neskopirujem to nie preto, ze to je neslusne a neosobne, ale naucila som sa novu vec a sice; na apple nefunguje ctrl+c. to je jedine moje sklamanie za ostatne dni. neviem kopirovat!! ale podme po poriadku.

let? ha! z domu sme vyrazili o 3 rano. cesta na letisko + 3 hodinove meskanie + donemoty dlhy rad cez customs + vyse hodinove cakanie na viza = prichod o 3 hod popoludni. vsetky casy su lokalne. cize, ti ciselne zdatnejsi si odrataju 9 hodin casoveho rozdielu. takze odpoved na prvu otazku znie: dlhy. nic viac, nic menej.

par veci, ktore som si nemohla nevsimnut;
- zachody - po otvoreni asi 7. dveri mi docvaklo, ze nemozu byt vsetky zapchate. ono asi ma byt ta voda do polovice misy. a ja som chcela byt taka prosocialna a isla nahlasit poruchu kompetentmym.
- semafory - nie ako u nas, kedy ked zle zastavim na svetelnej (teda v jednom kuse) tak, ze sa musim divno vykrutit, aby som cez medzeru ako je spatne zrkadlo a clona videla, ci je zelena - tu to maju velmi pekne - naproti cez cestu. fajne.
- cervena - vedeli ste, ze sa tu chodi na cervenu, ked chcete odbocit doprava? zatial neviem, co si o tom myslim.
- ludia - pomaly sa prestavam obzerat, ci sa ten cudzi clovek rozprava s niekym, kto stoji za mnou. ludia  su tu mimoriadne priatelski, ale este stale sa neviem zbavit mojho co-odomna-chces-pohladu. pracujem na tom. naozaj.
- vsetko je tu hrozne velke! - auta, domy, kupelne, postele...

fotodokumentacia coskoro.

jaaaj! a to by som nebola ja, keby som nespomenula jedlo. vy-ni-ka-ju-ce! japonska kuchyna ma brovsku paletu chuti, vyborne sushi a zdrave a zaujimave jedla. tusim vam tu zriadim receptar.
dovtedy mi povedzte, co ste mali na obed? ;-)

ready to set off

these are the treasures that I am taking with me.

(given to me by very special people)

I will share some thoughts with you!

jednotka.

hadam by bolo dobre na zaciatok si ujasnit vyznam a zmysel tohto blogu. (aby nahodou nemal velke ocakavania a potom ma neobvinoval za stratu casu a mladosti ako ja, ked si pozriem debilny film).

takze; zainteresovani vedia o mojej pamatovej (ne)schopnosti -  to je hlavny dovod. v tomto smere na sebe musim velmi zapracovat. a mam rada, ked su veci pekne zorganizovane. inak, je dost mozne, ze pre vas tento blog nebude mat ziadnu vypovednu hodnotu. chcem si len zaznamenavat kde vsade budem a co zazijem. a budem fotit. nie som fotograf. a co sa tyka pisania, tiez nie som borec.  ja som vas upozornila.

ano, pisem, aby som jedneho dna mala co ukazat vnucatkam a oni si povedia, aku maju cool babku.

dovtedy sa len budem smiat na tych hlupostiach, co som sem pisala. tesim sa.