ci vlastne, co sa to sem pise? viem, viem, velmi si zanedbavam svoje bloggerovske povinnosti a dam si za to facku. vlastne som ani nikdy nevedela, ako sa taky blog pise a neviem to ani teraz. nuz co.
mam dobru spravu; a sice kupila som novu SD kartu, pokial ta, ktora je pochovana v jablku uzrie svetlo apple storu. cize, nejde to podla planu ako som chcela, pisat v casovej postupnosti. napokon, nepisem ani v logickej postupnosti a ako si si uz mohol, mily citatel/mila citatelka, (retro) vsimnut.
zatial vam teda posuniem najhorucejsie novinky z mojich poslednych dni. coby. 'poslednych' sa nemoze pouzit, lebo to by boli dni fakt posledne a to hadam nie su. (i ked, jeden nikdy nevie) takze este raz. najhorucejsie novinky ostatnych dni;
- bola som v radiu, ktore nedavno zmenilo programovu strukturu, na porade a hladaju dobrovolnikov. cize, mojou ulohou je napocuvat si ich shows, vycihat, ktora sa mi pozdava a mozem sa spolupodielat na produkcnom procese. alebo ak chcem, mozem vytvorit novu relaciu, ale na to si sakra netrufam. potom budem mat nejake-tie treningy a.. juchu! alebo sa mi ta praca pacit nebude, tak si najdem nieco duhe. moznosti tu je vela, staci si len vybrat a vyskusat. a to ja rada.
- mam novu robotu - zajtra zacinam. klasika, bar&restaurant. uvidime, co to da. hlavne to chce pohodlne topanky.
- dalsie skvele veci, ktore sem:
a) podla Obcianskeho zakonnika nepatria na zaklade vlastneho uvazenia fyzickej osoby ci, a v akom rozsahu maju byt skutocnosti zo sukromneho zivota spristupnene inym alebo zverejnene
b) nenapisem preto, lebo na ne nepamatam, alebo sa este na ne rozpamatam a napisem o nich neskor.
ale podme k dolezitym veciam. ako napriklad... jedlo!
ak by sa moj zivot datoval biblickym sposobom, bolo by to pred tym, ako som zacala jest sushi a po. teraz niektori z vas pokrcia nosom a predstavia si, co uz len take moze byt uzasne na prezuvani surovej ryby. debilina! sushi je umenie a vancouver sa moze chvalit najlepsim sushi na svete a ten titul je udeleny pravom. ja som sice stale sushi amater, ale co-to som precitala a ked clovek pozna spravne miesta, nie je o com. mara, teba urve. len dockaj, kade ta povlacim.
zatial nemam fotky z down townu, akurat co sme vcera boli na Granville Island, co je tot, cez most. clovek by si myslel, ze bude cely den zamracene a prsat, tak sa k tomu primeranie oblecie. a zrazu sa uplne vycasi, slnko pali a ja sa preklinam, ze mam namiesto slnecnych okuliarov na sebe prsiplast. man!
na Graneville je pekny market, pristav s lodkami a park s travnikom, na ktory, ked sa clovek raz rozvali.. a hlavne vyzuje. jaj! cele dopoludnie som zhanala pohodlne botasky, lebo tieto ma tlacili zhora uz dobry tyzden. (mami, mas nove botasky.) tak som si kupila druhe, ktore su uzasne, ale ako kazde nove uzasne topanky, aj tieto ma riadne odrali. tak som dopriala mojim odtlakom zasluzeny relax. je dobre nosit v penazenke leukoplast v minimalnom mnozstve 8 ks. ano.
aha, Granville ostrov. tak sme sa potom presli kusok dalej a prisli sme na to, ze nase pobrezie je predsa len krajsie a ako nam je dobre, ze byvame tam, kde byvame.
 |
| moze byt trava este zelensia? |
neviem ci nahodou postupom casu neprejdem na english-friendly verziu, stale castejsie hladam slova v anglicko-slovenskom slovniku. hanba mi. davam si druhu facku.
 |
| tento fesak si zjavne vychutnaval nasu spolocnost. alebo nase piknikove maskrty. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára