z kazdeho rohu trohu.

tak vam strasne chcem poukazovat fotky, az ma to demotivuje od pisania bez nich. skusala som aj cez mobil, ale cela tato technologia mi zo zasady robi zivot komplikovanejsim.
lebo viete co? dnes som spravila paradnu veceru, tak na svoje by si prisli labuznici, ktori vedia ocenit dobre jedlo. tak vas budem chvilu nadrapovat ako gumu na trenkach, dokym sem vyhodim recept. ale to si len ja myslim, ze vsetci su posadnuti jedlom ako ja. ale recept dam. coskoro.

co by som vam tak dnes povedala. aha! tak sa idem pochvalit, uz som malickom na nohe kanadanka; hned vam aj dam moje cislo, keby sa vam nahodou za mnou zacnelo 001 - 604 - 4422 - 460.
mam aj ucet a aj social insurance number. poviem vam, este mi bude strasne dlho trvat, kym si zvyknem, aki su tu ludia strasne priatelski! to ani neni mozne! pritom to nie je tak, ze by boli vytrenovani alebo sa pretvaruju. to clovek hned vidi, ze to je uprimne. uz sa fakt musim oducit byt z toho prekvapena, lebo potom hned vsetci vedia, ze som z Eastern Europe. je to super, ale nezvyk. ako aj to zdravenie. idete po ulici, barskto sa na vas usmeje, pozdravi a zacne sa rozpravat ako keby nic.  zlate.

co sa tyka mesta, centrum Vancouvru nie je velke. ja to vzdy pobeham vsetko peso, vsetko je blizko. (tu sa mi strasne pyta fotodokumentacia, ale drzme minutu ticha pre moju SD kartu zaseknutu v CD rome).
mesto samo osebe je velmi mlade (nieco vyse 120 rokov), tak tu preukrutne vela historickych budov nie je. ja sa tak cudujem, preco ludi az tak neskoro napadlo postavit mesto na takej lukrativnej  zemi, ved splna vsetky atributy idealneho mesta, ktore si moze narocnejsi potencialny obyvatel predstavit. paradne hory, pobrezie, lyziarske svahy coby sutrom dohodil, divoka priroda par kilometrov autom,  obrovsky park  v centre mesta, restauracie zo vsetkych krajin sveta a hlavne.. najlepsie sushi (o tom bude este rec). je tu vela komunit, na ake si len clovek spomenie. mesto je multikulturne; je tu velmi vela aziatov, pristahovalcov z europy a australie. dokonca vseci kanadania, ktorych som stretla, maju rodicov alebo prarodicov z europy (hlavne z britanie). toto vsetko nasvedcuje tomu, ze clovek, ktory prisiel z inej krajiny, sa neciti otupno, lebo nikto sa tu na neho nevyvysuje (berte si priklad, hitler-jugend-rakusaci/nemci) . pretoze, kazdy od niekial prisiel. jedini, ktori nas stale maju  v zuboch su indiani, ale ti maju obrovske mnozstvo vyhod, o nich niekedy inokedy).

Vancouvru by som dala nalepku zelene a zdrave mesto; vacsina ludi tu sportuje, vsetci chodia po meste sportovo obleceni, behaju, bicykluju, a aj clovek, ktory pred tym neinklinoval horam a turam, postupne sa stane outdoorovym fanatikom. lebo je tu tak strasne pekne! a ci su tu pekni chlapi, nejdem si krk vykrutit, ako ked som bola v holandsku. bude to ale hlavne tym, ze je tu vela aziatov. ale vzdy sa nieco najde na window shopping ;-)
fajci tu len nieco okolo 10 percent ludi. to je, co?
jaj, no a este je tu dost bezdomovcov. kolkokrat ich ani nevidno, zrazu vas len tak ofukne medzi budovami a uz viete, ze tam niekto lezi. klima je tu pre nich vyhovujuca a asi im to celkom vynasa. o nich spravim fotoreportaz, fakt ma to velmi zaujima. a dost z nich je mentalne postihnutych. som pocula, ze zo zakona boli pred par rokmi zrusene vsetky zariadenia pre postihnutych , vraj aby spolocnost nezabudla, ze ich mame. ale vela je takych, ktori nemaju nu moznost, tak skoncia na ulici.
ale toto je moja challenge, spravim mozaiku pribehov a rada sa s vami podelim. to uz budem mat fotak zaveseny na krku.

tolko na dnes.