poznate to; po mimoriadne kratkom a spankom deprivovanom vikende si idete v pondelok rano sadnut do kaviarne, aby ste sa jaks-taks nastartovali do noveho pracovneho tyzdna. tak si chlipem caj, citajuc knihu, chlapikovi z vedlajsieho stola spadnu na zem slnecne okuliare, zavrem knihu, zohnem sa, podam mu okuliare, podakuje mi, zbada obal mojej knihy a uz som aj docitala, konverzacia na svete. ja si v duchu nadavam, aku nereprezentativnu knihu som si to vybrala.
on: citas russela petersa? ja som bol pozvany na jeho show teraz v piatok vo victorii, ale nevychadza mi to.
ja: (cakam, ze mi ponukne listky)
on: je aj kniha taka vtipna?
ja: volaco zamrmlem, (lebo mi neponukol listky) zachyti prizvuk a uz sa zacina where-are-you-from-talk.
co mi pri tomto chlapikovi fakt nevadilo, lebo sak, cloveka to nebavi donemoty. a panko je scestovany, pozna nasu historiu (zarazajuco) a zaujima sa o komacov, ma u mna plus. ja mam medzicasom napisane tipy na dobre tury v okoli, prejdeme k filmom, hudbe, ja za chvilu musim ist do roboty. este sa stihnem spytat, co robi a zrazu sa dozviem, ze sedim na kave s ministrom financii a zaroven zastupcom prime ministra britskej kolumbie. (diky, google) no nech sa paci! tak sa povyzvedal aj on, co robim a co chcem robit a supol mi cislo na seba do kanclu, nech sa ohlasim, ked budem volaco potrebovat. docela uzitocny kontakt. tak sa zberam, znova si v duchu nadavam, aka neupravena chodim po vonku a ci sa nehanbim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára