Oo Caanadaa...!

to, ze som odisla do kanady bolo rozhodnutie, ktoreho spravnost sa mi dokazuje kazdym jednym dnom.  i ked som nikdy nechapala., co uz len na tejto krajine moze byt take uzasne, ked ju vsetci stale ospevovali. ani neviem presne povedat preco, ale teraz uz aj ja zdielam ten isty nazor. 

odvtedy, co tu mam frajera, je moja kanadska skusenost ovela intenzivnejsia a autentickejsia. a tak sa pomaly dostavam a osvojujem si zaklady  kanadskej kultury, so vsetkym, co k tom u patri. som vam zabudla ukazat, co mi Santa hodil do ponozky! aha

ked sa potrebujem citit a vyzerat kanadsky, okamzite :-)

tak som si povedala, aky tazky hriech pacham byvajuc na upati hor a nevyuzivajuc vsetko, co mi tato  vyhoda ponuka. 5 minut autom od domu a som pri gondole, ktora vas do 15 min vyvezie hore na Grouse Mountain. tak som si nasla snowboardoveho trenera a isli sme hore. bolo nadherne slnecne pocasie, nula stupnov, snehu nakoteneho a tak som sa ucila a padala, smiala sa a neznasala tych spratkov, co isli okolo len taky fukot. sak dockajte, aj ja raz tak budem. tu je par zaberov z hora, skoda ze iba  s telefonom, ale velky  fotak bola ta posledna vec, ktoru som chcela mat pri sebe.

moja zvlastna farba je ako vysledok cerveneho zapadu slnka, mexickeho opalenia a miernych omrzlin.

zapad slnka a vyhlad na mesto je na nezaplatenie. 

na druhy den som sa citila prekvapivo v pohode, i ked ma varovali, ze budem ako dolamana. len som mala modrinve kolena a to je vsetko! tak sme v nedelu isli hrat bowling, ale taky iny, s piatimi tymi pandrlakmi (ako sa volaju??) a gulami, co sa do nich nepchaju prsty, lebo su mensie ako tie, ktore  mame na slovensku. tak som statistiky sice nevylepsila, ale zas som sa priucila novej veci. 

na druhe rano som sa nevedela postavit z postele. mojmu telu docvaklo, ze ma zabudlo boliet. 3 dni som sa citila ako invalid. vraj som sa nemala tak strasne snazit hrat bowling. ha-ha, velmi vtipne.

 pokracujuc v trende spoznvania kanadskej kultury som sa vyskytla na prvom otvaracom zapase Canucksov v rogers arene. i ked sme prehrali 7:3  ale - vyfasla som original canucks sal! ten vam ukazem, ked si ho uz konecne nezabudnem a prinesiem domov. 

zapas otvorila Sarah MacLachlan americkou a kanadskou hymnou. na mojich videach z telelfonu su hlavy ludi predomnou a moj spievajuci partner, tak toto video bude mat pre vas vacsiu vypovednu hodnotu.

dalsie dobre spravy; mam novu robotu, pri ktorej sa mozem naplno realizovat a uz nemam stresy, ze ma vyhostia z kanady :-) viac nabuduce. servus!

par obrazkov z mexika

ak by som niekedy mala na zozname "100 Things To Do Before I Die" Zazit Novy Rok na tropickom mieste , tak by som tento riadok mala odfajknuty.

tak som sa na prelome rokov 2012-13 vyskytla na Mayanskej Riviere v Karibskom mori. biely piesok, palmy a more vsetkych odtienov modrej - ako keby si predstavite tie stare gycove kalendare z osemdesiatch rokov povesane u babky v garazi. ci nie, tam boli hole baby. ale sak viete, o com hovorim.

fotiek som ani moc neporobila, i ked som mala v plane vycvakat celu kartu. ale nakolko tam bolo strasne vlhko a som sa jeduvala zakazdym, ked som utrela objektiv a hned bol zapareny, tak som to po case vzdala. to bolo hlavne v rezorte. ten bol paradny, snobsky az gycovy. ale pre rozmaznaneho kanadskeho a americkeho turistu ideal. all inclusive nikdy nebol moj vysnivany sposob prezitia dovolenky, aspon som precitala paradne knihy a tesila som sa, ze konecne ma je vidno na tom bielom piesku, co som sa jaks-taks opalila. 

ziadnu mexicku kulturu sa tu nedozviete, v podstate ani nemozem povedat, ze som bola v mexiku. byt v paradnom rezote a ist par krat pozriet turisticke atrakcie, pyramidy a snorchlovat zo mna svetobezca nespravili. radsej by som nasadla na stare auto bez klimy, presla si niekolko miest, ostala byvat u mexicanov a zazila prave mexiko. ale to by som v lepsom pripade skoncila okradnuta, unesena a s barzjakymi chorobami. vsade samy policajt, chudoba; skorumpovana krajina. (nieco mi to pripomina.)

tak si aspon pozrite par fotiek, nech vidite neautenticke mexiko. 

s Mayanmi. ten opar na objektive, co som spominala.

ranna yoga na plazi. lepsi zaciatok dna ani byt nemoze.

Sandra Van Olmen (vpravo). uzasna.

Precitala som dalsiu knihu od Deepaka Chopru. paradna. budem vam z nej davat rozumy. 2 dni pred odchodom som dostala nehorazne hnacky, ktore mi presli az antibiotikami naspat v kanade. 6,5-hodinovy let v takomto stave bola skusenost, na ktoru len tak nezabudnem. vzdy, ked zazijem nieco kontroverzne sa tesim, ako to slahnem na blog. v tomto pripade radsej spravim vynimku. to uz by bolo too much information.

naco citat 350-stranovu knihu, ako byt zdravy. stacilo vediet, ze v mexiku sa salaty nejedia. nuz, nabuduce.

cim viac miest vidim, tym viac sa uistujem, ze nie je na svete krajsieho a lepsieho miesta pre zivot ako Vancouver. takze sikovno pridat na zoznam miest, ktore treba vidiet predtym, ako zomriete.

..at last! ;)

dnes vsetko za mna rozpovie odbornicka. 

ides, etta!

***

.nech sa dobre pocuva.

decembrovo - predvianocno - svetielkovo

tak sa mi zda, ze obchodnici  uznavaju, ked maju obchody tematicky nahodene (podla mna im ulahcuje zivot a porobia vsetku vyzdobu na zaklade zauzivanych stereotypov). a teda, co som tu, furt volaco - celu jesen vsade na cloveka vyskakuju gycove masky a vsetko je oranzovo-fialovo  zladene. potom je tu vdakyvzdanie - na kazdom kroku tekvice, moriaky (najprv maju kanadania, potom amici, tak som to tusim prehodila) no a ne aby bol na chvilu pokoj; ledva cakaju, kedy mozu vyzdobit a vysvetielkovat vsetko mozne a to este ani november poriadne nezacal. od decembra sa to riadne zintenzivnuje; vsade hraju vianocnu hudbu, na kazdom rohu hrkocu s rolnickami a pytaju od vas peniaze.  si predstavte, ze idete do posilky na svoju hodinu a namiesto klasickych odrhovaciek (proti ktorym uz mam imunitu) vam tam zrazu vyhravaju vianocne hity ale pozor - oni tam este namixuju tie beaty, nech to hra do tempa (!!)  uz som zachytila aj anti kampan, v nedalekej vinoteke, kde maju pred dverami tabulu, ze u nich nehraju vianocnu hudbu. hehe.

co sa tyka pocasia, nemozem si stazovat; nahodim slnecne okuliare, gumaky a idem na spacir. sneh je iba tu na horach, kam clovek sutrom dohodi. tu u nas len prsi, tak snehule mi netreba, zato panboh zaplat za dobre gumaky. ale dazd mi nevadi, aspon vsetko pekne voni a predsa, je to tu postavene na dazdovom pralese. 

ked u nas prsi, o niekolko metrov vyssie to sype. dobre  vymyslene ;)

u nas som zacala registrovat prichod vianoc po mikulasovi, ked som si vzdy v  cizme nasla par mandariniek. toho roku asi mikulas nemal na letenku. darmo som si vycistila cizmy. no dobre, tak mi oprsali. ale sak aj od dazda sa lesknu, hen. 

tento rok mi mikulas nepriniesol horalku a arasidy. vraj  si mam na seba nieco kupit; tak mam novu indiansku retiazku :)

vsetko je teda vianocne, leskle, ligotave a trblietave. nahodila som sem niekolko obrazkov.

tieto dalsie su z capilano visiaceho mosta, len som nemala vela casu, tak druhykrat porobim schopnejsie fotky.

este sem hodim prispevok o tom, ake som mala vianoce. hadam sa mi to zadari hned po sviatkoch, ked nie, najdete si clanok po navrate z mexika. budem na vas mysliet chlipajuc margaritu a macajuc paty v karibskom mori. a samozrejme, budem vlacit fotak, az sa podla neho opalim. 

musim ist skontrolovat mayansky kalendar, co to tam ako naratali ten koniec sveta. esteze ma mate! :)

prajem nadherne sviatky plne radosti, lasky, dobrej nalady; stravene s vasimi milovanymi a hlavne - bez zbytocnych stresov!

ozyvam sa coskoro, zatial majte nohy v teplucku a vychutnavajte si krasne zimne vecery s varenym vinciskom.

planeta arizona

aby ste sa neosmekli, ze sa z nasledujuceho prispevku naucite nieco nove o arizone. nenaucite. lebo som ako turista nedavala pozor na vyklad, nakolko som si celu cestu nadavala, ze som si so sebou nezobrala labello a islo ma porazit. 

upozornenie c. 2 - fotky nie su upravovane, sorry.

takze! v arizone som pobudla druhy novembrovy tyzden. vedela som, ze mam ocakavat horuce dni a chladne noci, ale taky suchy vzduch som necakala. este len sa otvorili dvere na lietadle, vyschla mi  koza a ta ma svrbela az pokym som nevystupila v starom dobrom vancouvri.  sakra, este som ani nezacala pisat a uz som pri navrate. co ste ma to v tej skole naucili! (resp. pamatas, zilla, jak som furt mrncala, ked som musela pisat slohy a ty si ma nemohla pocuvat, tak si mi povedala, co tam mam dat a ja som sa ta potom zakazdym opytala ' co bolo na zaciatku?'  ) ha! tu mam, co sa clovek za mladi nenauci, na stare kolena tak dopadne. a zas som neni v tej arizone. doslaka.

alebo viete co? pozrite si fotky.  a hadam ma k nim volaco napadne.

pohlad na motor lietadla. aha, to mala byt fotka krajiny. co uz, ked mam v jednom kuse debilne sedadlo. bud kridlo alebo vrtule. nah.

byvali sme v Scottsdale, co je hned vedla hlavneho mesta Phoenix, kusok od hranic s novym mexikom. z historie - pred vela vela milionmi rokov to bolo vsetko pod vodou, ale sak to asi vsetko :) 

O tento oranzovy kus zeme bojovali amici, mexicania a povodni indiani; nakoniec amici vyplatili mexicanov a prekreslili si mapy podla seba. a bolo.

na den som navstivila mesto Sedona, co je cca 2 hodiny autom  severne od phoenixu. sedona je krasne mesto, velmi spiritualne zalozene, zijuce z turizmu. vsetko je tu orandzove. ale sak to sa opakujem.

tu vraj citit silne geomagneticke posobenie. co ja viem. marketing. :)

dokonca tu robia okruhy a ukazuju turistom, kde ktora celebrita byva. co mi doslo trochu divne, ale sak, sme v amerike. a aj tak som 90%  'celebrit' nepoznala, tak som ostatnych spolocestujucich presviedcala, nech si nemyslia, aki su ti ludia preukrutne slavni, lebo to nedotiahli do europy. tak som teda vytiahla fotak aj ja.

toto je domcek Pistu Spielberga

toto je dom annyma za 20 milionov dolarov. ma svoju hvezdaren. hadam viac ani netreba dodat. (fotene za jazdy)

uz aj tu som slavna. darmo.

 Presunme sa do Phoenixu, kde clovek pesiaka nestretne. ledaze by ste narazili na mna., inac, neexistuje. co sa ani nedivim, vsetko je od seba na porazenie daleko

no a tu je kusok zo stareho mesta Scottsdale, kde som, zarazjuco, stretla ludi. klasicki americania - obezni, mimoriadne priatelski a ako to nazvat.. jednoduchi. velmi.

 aha! no a toto je moja kanadska rodina, ktori ma prichylili v ich letnom sidle v scottsdale.

x   thank you  x

len dobieham zameskane.

prst je uz jaks-taks k svetu , prisla som skoro z roboty a nemam vyhovorku na nepisanie blogu. tak hadam nieco zo seba vydam. ko tak pozeram do kalendara, uz som tu vyse 3 mesiacov. co znaci, ze:
-  uz tu oficialne nemozem soferovat, teda, dokym si nespravim kanadsky vodicak. (challenge accepted).
- 3 mesiace som si nestrihala vlasy (tak si ich teda rastiem)
- uz sa mi sniva po anglicky (co narobim)

nepisem sem novinky nie preto, ze by som ziadne nemala; prave naopak, casu je volako malo. ale nestazujem sa, len konstatujem. za 3 tyzdne vianoce, doma nam uz vonia vianocny stromcek, za chvilu idem do mexika a ja som este nic nenapisala o arizone. mas spozdeni, baci. vancouver ma na mna ale dobry vplyv v tom, ze nestresujem, lebo to aj tak nema vyznam. uz mi nevadi ani neustaly dazd, lebo pekne vonia, zbrilam si v gumakoch a je mi dobre. ved tu cloveku, ani zle nemoze byt.

ked mi vyjde cas, venujem ho na dobru vec ; pomaham pri organizacii roznych eventov. ako uz spominany seed event, naposledy som pomahala na World Kindness Concerte.  pri taktychto akciach clovek postreta vela inspirativnych ludi. kliknite sem pre viac info o tomto projekte.  podporili sme dobru vec, Kindness Foundation, kde sa snazia spravit svet lepsim, stastnejsim miestom.  kazdy z nas sa moze zapojit uz len tym, ze bude laskavy k ludom doma, v praci, na ulici... vsetci vieme, ze sa to ma robit,  len malokedy nas to napadne. tak si kazde rano povedzme, ze dnes spravime aspon jednemu cloveku krajsi den, a postupne sa to stane uplne prirodzene.

volunteers 2 WKC 2012

co inac nove? ucim sa hadat pokoj a ticho, cvicim jogu a snazim sa meditovat. poviem vam, vzdy si skontrolujte, ci ste nestupili do hovna pred tym, ako idete meditovat. inak z toho nic nebudete mat. (true story.)  cez vikend idem na paradny workshop, na ktory sa tesim jak besna. sak vam potom poviem.

ak mate tipy a triky pre mna (rozumej neznajkompjutra) ako sa da urychlit proces nahravania fotiek na blog, budem vam prevelice vdacna! usanuje mi to podstatnu cast zivota. (zmensovat ani editovat mi to tu nejde)

jesenna.

uz ste videli leukoplast za 894 babek? voilà!

aby som vas uviedla do obrazu pekne postupne; zacneme palacinkami.  resp., palacinkovym cestom, ponornym mixerom, jeho umyvanim, nevytiahnutim z elektriky a skoro odseknutym prstom. ukazovakom. na pravej ruke. uz vam dava tato mozaika zmysel, ey?

tak som skoncila u doktora, keby to je na mne, slahnem na ranu leukoplast a dufam, ze mi vsetky casti prstu podrzi pekne po hromade. tento moj "eastern europian attitude" bol zavrhnuty kanadskym pristupom, ze na to treba pohlad doktora. nuz teda, nedbam. doktor z kliniky ma poslal do nemocnice a vyplasil ma, ze to je hlboke, mam rozrezane nechtove lozko  treba to zasit. mann!  tak ma v nemocnici vykasirovali vyssie uvedenou sumou, prijali na prvu pomoc a 2 hodiny som cakala na doktora. zatial som pocuvala hlasenia, ake som poznala len z americkych nemocninych serialov, ktore som pozerala ako decko v devatdesiatych rokoch. obcas sa okolo mojej postele mihla sestricka, ktora mala oblecene tricko so smrtkou (nikdy som nebola ed hardyovskym fanusikom), teplaky a obute botasky. sranda! toto som v telke nevidela. som myslela, ze sa tu len po ulici beha v teplakoch, elastakoch (ak je to spravne prelozeny ekvivalent 'yoga pants') a pod. 

jaj, este som vyfasla takyto trendy naramok, aky sa podla mna dava mrtvolam. (ten som si odlozila, do buducna  :) )

chvalabohu, ze ma neprisiel zoperovat kanadsky doktor, ktory ma prijal. konecne som sa dockala a prisiel ku mne doktor  s menovkou Horak. hned som vedela, ze to je dobra sprava; doktorko ma isto predkov z vychodnej europy. pozrel sa mi na to, pozmadzgynal, skoro som odpadla od bolesti a povedala som mu, nech ma neoprobuje operovat, alebo trhat mi rozsekany necht. povedal, ze neni nutno. parada, aspon som mala partaka s eastern europian zmysalnim. slahol mi na to leukoplast a poslal domov. som mu podakovala za dobre drahy leukoplast, vypytala si rukavice, reku nech si mam jak umyvat vlasy. tak este vyzvedal, kedy som mala poslednu tetanovku. spomenula som si, ze akurat bude 10 rokov od poslednej, tak som dostala injekciu. mala som recht, doktor horak ma rodicov z ciech. na jak dobre.

co ma caka a neminie od tohto incidentu: handrkovane sa so zdravotnou poisovnou, hadam sa zosynchronizujem v robote a nevypadne mi necht, ked budem servirovat volakomu veceru, umyvanie si zubov s lavou rukou (co je super, aspon si aktivizujem pasivnu hemisferu a mozno sa naucim delit, ano babka, delit! :) ) a vsetko mi trva 5x dlhsie, musim sa naucit trhat si obocie lavou rukou  a sprchovat sa s igelitkou na ruke, lebo tie rukavice, so som si priniesla z nemocnice su pre opuchuty a pozliepany ukazovak male.

poberiem sa teda; pisanie 9 prstami nie je mad lizat, ved ja sa vam zas coskoro ozvem. 

z tohto prispevku dokonca vyplyva ponaucenie (ako z ezopovych bajok). viete ake, ze? 

pre istotu -  vzdy pred tym, ako pojdete umyvat ponorny mixer skontrolujte, ci je vytiahnuty z elektriky.

to je moje posolstvo na dnes.  

hlupy* sa uci na vlastych chybach, mudry** na chybach hlupaka.

* hlupy = bacigalka

** mudry = moj drahy citatel.

hasta la vista!